Klaudia rozhovor

Klaudia Švrčková patrí medzi maliarov súčasného moderného umenia. Jej tvorba je hravá, farebná a plná energia, ktorú dokáže preniesť z plátna aj do každodenných vecí okolo seba, od obrazov až po design tričiek pre našu značku.

S Klaudiou sme sa stretli úplnou náhodou – niekde na polceste, keď práve mierila na skautskú svadbu. Dnes už majú s Benom za sebou svadbu vlastnú, a my mali to šťastie stretnúť oboch. Ben totiž prevádzkuje svoju pizzeriu, pre ktorú mu Klaudia okrem iného pomaľovala škatule na pizzu. Spoločne teraz chystajú výstavu pod názvom BENDIE – spojenie ich mien Ben a Klaudia. Sama sa dnešnému stretnutiu s úsmevom čuduje:
„Vôbec som nečakala, že sa dnešok takto zvrtne.“

Ako si sa vlastne dostala k návrhom pre Meatfly? Bola to tvoja prvá skúsenosť so značkou, alebo ste sa poznali už skôr?

Klaudia: Riaditeľ Matej si ma vyhliadol, zavolal mi a ja som potom išla na centrálu do Brna. Pokecali sme, dohodli sa na okruhoch – jeden bol o Brne, ďalší o kvetoch a jeden som mala úplne voľný. Ten sa nakoniec stal výslednou planétou. Všetko klaplo hneď na prvú dobrú, len sa potom ladili farby z iniciatívy Meatfly.

So značkou som sa predtým už stretla. Vždy som ju brala ako cool skate značku. Pamätám si, že keď sme s Benom začínali chodiť, boli sme na rande v Olomouci a šli sme sa pozrieť práve do Meatfly. Mali tam kolekciu s pizzou a letopočtom 1995, čo je Benov ročník. Takže z toho rande mám dodnes šiltovku Meatfly.

Ben: A ja som mal ešte opasok zo základky. Najlepšie na ňom bolo, že mal otvárač na pivo.

Kladi, aké ťa čakajú projekty do budúcnosti?

Klaudia: Posledné mesiace sme riešili hlavne svadbu, ale teraz sa zase vraciam do pracovného procesu. Čaká ma maľovanie domova dôchodcov na Slovensku. Už som robila podobné projekty v Plzni av Tešíne. V Plzni napríklad chceli namaľovať autobusovú zastávku. Seniorom chýbalo cestovanie autobusom, tak sme im ju vytvorili a mali z toho obrovskú radosť. Dajú si tam lavičku a chodia tam „na zastávku“. Majú tam aj starší autobus, ktorý jazdil pred päťdesiatimi rokmi, aby mohli spomínať. V Tešíne som zasa maľovala portréty starších celebrít. Obyvatelia tak môžu prechádzať chodbami a spoznávať, kto je na stenách.

Kladi, čo ti pri práci viac vyhovuje – mať voľnú tému, alebo konkrétne zadanie? A odkiaľ vlastne čerpáš inšpiráciu pre také rozdielne projekty, ako sú tričká pre Meatfly, telefónne búdky alebo maľby v domovoch dôchodcov?

Klaudia: Pre mňa je lepšie mať sa od čoho odpichnúť, ale namaľujem v podstate čokoľvek. Inšpiráciu beriem všade okolo seba, veľmi záleží na konkrétnej téme. Pozerám sa na internete, vnímam veci z okolia a často sa radím aj s Benom.

Ako by si popísala vibe značky Meatfly a ako sa ti doňho tvorilo?

Klaudia: Meatfly na mňa pôsobí ako značka s energickým, slobodným a trochu rebelským duchom. Vnímam ju ako niečo, čo je spojené s pohybom, prírodou a komunitou. Tvoriť v tomto kontexte pre mňa bola radosť, pretože sa to krásne prepojilo s mojou kreativitou aj štýlom maľovania.

Aké to je, vidieť v obchode tričká s vlastným dizajnom?

Klaudia: Je to skvelý pocit. Trochu neskutočné a hlavne veľmi krásne vidieť svoju prácu medzi produktmi veľkej českej značky. V tej chvíli si človek uvedomí, že jeho návrh naozaj žije a nosia ho ľudia vonku. Je to pre mňa veľká česť a zároveň obrovská motivácia do ďalšej tvorby.

Čo by si odkázala značke Meatfly na ďalšie 30 rokov?

Klaudia: Do ďalších 30 rokov prajem nech vás hlavne ďalej baví tvoriť veci, ktoré ľudí spájajú a robia im radosť, a schopnosť udržať si svoj originálny štýl a energiu, ktorá Meatfly doviedla až sem.

Čo by si poradila mladým kreatívcom, ktorí chcú preraziť v designe?

Klaudia: Budujte si vlastný štýl, za ktorým si naozaj stojíte, a nebojte sa ísť s kožou na trh. Choďte na akcie, zoznamujte sa, oslovujte ľudí a zdieľajte svoje portfólio. Kontakty sú často rovnako dôležité ako samotný talent.